Mikroregión

Mikroregión Dobšiná

Mikroregión Dobšiná sa nachádza v oblasti Slovenského rudohoria a časť jeho územia leží v Národnom parku Slovenský raj. Združuje 3 územné celky okresov Rožňava, Brezno a Spišská Nová Ves. Tvoria ho katastrálne územia sídiel : Dobšiná, Dedinky, Rejdová, Stratená, Telgárt, Vlachovo, Vyšná Slaná, Gočovo, Nižná Slaná, Mlynky, Kobeliarovo, Henckovce, Gemerská Poloma, Betliar.

Potenciál rozvoja mikroregiónu predstavuje hlavne rozvoj cestovného ruchu založený na využití miestneho potenciálu a prírodného a kultúrneho dedičstva.
Mikroregión Dobšiná má predpoklady stať sa významným nástupným turistickým centrom do oblasti Slovenského raja, Slovenského rudohoria a Nízkych Tatier na severojužnom dopravnom prepojení v osi Rožňava - Poprad spájajúcim Maďarskú republiku a Poľskú republiku.
Z prírodných zvláštností mikroregiónu sú zaujímavé – svetoznáma Dobšinská ľadová jaskyňa , chránené krajinné oblasti - časť Národného parku Slovenský raj, Slovenské rudohorie s najvyšším vrchom Stolicou a dominujúcim Radzimom, reliéfy Nízkych Tatier so svojou symbolickou Kráľovou hoľou. Nádherná príroda Slovenského raja so svojimi vychádzkovými turistickými trasami a chodníkmi vytvára vhodné podmienky pre pešiu turistiku. Pre návštevníkov sú lákavé Planina Geravy so sedačkou lanovkou, milovníci vodných športov si zasa prídu na svoje v rekreačnom stredisku v Dedinkách, kde je možnosť plávania, člnkovania, surfovania na Hnileckej priehrade.
Významným turistickým strediskom mikroregiónu je obec Betliar, navštevovaná predovšetkým pre zaujímavé múzeum – pôvodne kaštieľ Andrássyovcov s bohatými zbierkami.
Mikroregión ponúka výborné podmienky pre zimné športy. Je tu veľká ponuka lyžiarskych vlekov (SKI Mlynky-Dedinky, SKI Telgárt, Vyšná Slaná, Rejdová s možnosťou ubytovania a stravovania), areálu bežeckého lyžovania v obci Mlynky časť Biele Vody.
Na území regiónu je niekoľko významných poľovníckych revírov. Veľa možností poskytuje mikroregión i športovým rybárom, dobré podmienky rybolovu sú na rieke Slaná, na vodnej nádrži v Dedinkách a rybníkoch vo Vlachove. Pre návštevníkov je pripravená pestrá ponuka
ubytovacích a stravovacích služieb, doplnkových služieb - agroturistika.

Mikroregión Dobšiná je východiskom do zaujímavých turistických oblastí a do vzácnych, na históriu bohatých kultúrnych pamiatok nachádzajúcich sa v blízkych lokalitách:
Ochtinská aragonitová jaskyňa, Gombasecká jaskyňa, Jaskyňa Domica, Jasovská jaskyňa,
Chránená krajinná oblasť Muránska planina, hrad Krásna Hôrka, kaštieľ v Betliari,
mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí.

Združenie na rozvoj turizmu v mikroregióne Dobšiná
SNP 554
049 25 DOBŠINÁ
Tel.: +421-58/7941 319, 7941 320
Fax : +421-58/7941 651
E-mail:  mikroregion@dobsina.sk
www.mikroregiondobsina.gemer.org

Výlety do okolia :
Hrad Krásna Hôrka
Kaštieľ Betliar
Jaskyňa Domica
Gombasecká jaskyňa
Ochtinská aragonitová jaskyňa
Jasovská jaskyňa

Zaujímavé internetové stránky:
www.ssj.sk (jaskyne)
www.slovenskyraj-info.sk (turistické trasy, cyklotrasy)
www.gemer.org (všetko o regióne Gemer)
www.hrady.sk (rozdelenie hradov podľa regiónov a všetky detaily o každom hrade)
www.pamiatky.net (hrady, zámky, kaštiele a iné pamiatky na Slovensku)
www.skonline.sk (národné parky a chránené krajinné oblasti Slovenska)
www.betliar.eu
www.dedinky.sk
www.gocovo.sk
www.henckovce.sk
www.niznaslana.sk
www.rejdova.sk
www.stratena.net
www.telgart.eu.sk
www.vlachovo.eu
www.vysnaslana.sk
www.gemerskapoloma.sk
www.kobeliarovo.sk
www.mlynky.sk

Dobšiná, staré banícke mesto s pozostatkami hámrov, starých banských diel a štôlni a krásnymi prírodnými pozoruhodnosťami a ďalšími zaujímavosťami, ktoré so svojím okolím ponúka návštevníkom, leží v severozápadnej časti okresu Rožňava. Nachádza sa v hlbokom údolí na rozhraní Slovenského Rudohoria a Národného parku Slovenský raj. Rozprestiera sa po oboch brehoch Dobšinského potoka. Mesto vzniklo ako slovenská osada rodu Bebekovcov v 13. storočí. V rôznych historických etapách sa tu ťažilo železo, meď, kobalt, nikel, ortuť, azbest a striebro. Archívne dokumenty ho označujú za prvé oceliarske mesto Uhorska, v ktorom bola v roku 1680  postavená prvá vysoká pec na Slovensku. V ťažbe kobaltu bola Dobšiná na prvom mieste na svete.
Bolo tu známe nemecké gymnázium (lýceum), na ktorom študovali významné osobnosti nášho literárneho života ako P. J. Šafárik, J. Palkovič, K. Kuzmány a iní.
Ideálne podmienky poskytuje nádherná okolitá príroda, chránené krajinné oblasti a ostatné prírodné a historicko-umelecké pozoruhodnosti.
Z historických pamiatok sa zachovali starý gotický evanjelický kostol z roku 1480 s pôvodnými nástennými gotickými maľbami, barokovo-klasicistický rímsko-katolícky kostol  z roku 1792, radnica – dnešné sídlo mestského úradu z roku 1870. Na okraji mesta je rozptýlená zástavba s pozostatkami starých hámrov, mlyna a píly.
Pre turistov je Dobšiná vstupnou bránou do Národného parku Slovenský raj. Mesto svojou nádhernou okolitou prírodou ponúka široké možnosti celoročného turizmu a postupne sa stáva obľúbeným centrom turistiky a rekreácie. V meste sa nachádza Náučný chodník po stopách baníctva v Dobšinej a Náučný chodník Dobšiná – Ramža – Papiereň.
Z významných podujatí sa v meste každoročne konajú Dobšinské turičné slávnosti spojené s jarmokom a preteky automobilov do vrchu Dobšinský kopec.

Mestský úrad, SNP 554, 049 25 Dobšiná
Tel.: +421 58/7941 319-20
Fax: +421 58/7941 651
E-mail: dobsina@dobsina.sk
www.dobsina.sk

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1326. Usadlosť vznikla pri prameni Hnilca, na ceste spájajúcej Gemer so Spišom, ktorú založil Šoltýs Mikuláš syn Ladislava Kuna zo Spiša. Bola založená na nemeckom práve podľa mesta Krupina. Usadlosť začiatkom 15. storočia vypálili pravdepodobne krymskí Tatári pri nájazdoch na Slovensko. Pôvodní obyvatelia, ktorí sa zachránili, začali stavať obec v novej lokalite pri sútoku Zubrovice a Hrona, kde sa rozrástla do dnešnej podoby.
Obec prešla zložitým vývojom, pôvodní obyvatelia sa zaoberali hlavne chovom dobytka a oviec. Pokojný život v Telgárte narušila najprv I. svetová vojna, hospodárska kríza, neskôr II. svetová vojna. Od roku 1928 – 1932 sa stavala železničná trať Červená Skala Margecany, ktorá podstatne zlepšila život v obci. Kvôli zložitému a členitému terénu boli postavené železničné stavby, ktoré patria medzi najvýznamnejšie nielen na Slovensku, ale ja v Strednej Európe (tunel Kornela Stodolu tzv. Telgártska slučka, Telgártsky viadukt, Chmarošsky viadukt, Besnícky tunel).
Z kultúrnych pamiatok obce sa zachovali Gréckokatolícky kostol Najsvätejšej Tvojice (1784), pamätník SNP, hrob padlých hrdinov.
V katastri obce sa nachádza prameň Hrona, ktorý vyviera na východnom úpätí Kráľovej hole v nadmorskej výške 980 m n. m. a je druhou najväčšou riekou Slovenska.
Kataster obce je známy bohatstvom zveriny, samotná obec svojimi ľudovými piesňami a tradíciami. Typické sú tance (parobský, ženský, harmatanec, čardáš) a viachlasné chrámové a ľudové spevy.
Pre využitie voľno časových aktivít širokého okolia je vybudované SKI centrum Telgárt, ktoré ponúka kvalitné zjazdové trate so zasnežovaním a piatimi lyžiarskymi vlekmi.
Pre turistov je Telgárt vstupnou bránou do Národného parku Nízke Tatry z juhu hlavne na Kráľovu hoľu, do Národného parku Slovenský raj zo západu a zo severovýchodu do Národného parku Muránska planina.

Obecný úrad, 976 73 Telgárt
Tel.: +421 48/6194 600, +421 918 454 935
Fax: +421 48/6194 600
E-mail: obec@telgart.eu.sk
www.telgart.eu.sk

Obec Stratená je pôvodná banícka a hutnícka osada v údolí Hnilca. Rodina Csakyovcov tu v roku 1783 postavila vysoké pece, ktoré neskôr prešli do vlastníctva Coburgovcov. Posledná z vysokých pecí pracovala do roku 1927.
Prvý písomná doklad o obce sa zachoval z roku 1723. Na prelome 17. a 18. storočia sa tu začala rozvíjať mediarska a železiarska výroba.
V obci je neogotický rímskokatolícky kostol z roku 1909 s oltárnou drevenou neskorogotickou plastikou kľačiacej Márie Magdalény z dielne majstra Pavla z Levoče zo začiatku 16. storočia. Návštevu kostola je potrebné ohlásiť na Obecnom úrade.
Uprostred obce Stratená, v objekte obecného úradu, sa nachádza pamätná izba obce nazvaná Stara hyža. Expozícia zahŕňa predmety spojené s vidieckym životom v dedine, tiež galériu historických fotografií a pohľadníc. Objekt je prístupný verejnosti po ohlásení na Obecnom úrade, prípadne na tel. č. +421 904 815 602 (p. Kuchárová).
Obec je vytvorená z dvoch častí: Stratená a Dobšinská Ľadová Jaskyňa.
Lokalita, vzhľadom k okolitej prírode, je stvorená pre všetky druhy turistiky, pretože leží celým svojím katastrom v Národnom parku Slovenský raj. Rozšírená je pešia turistika, cykloturistika, bežecké trasy, možnosť rybolovu a vodných športov. Prekrásna príroda ponúka široký výber možností ako príjemne stráviť dovolenku. Stratenská dolina, vodná nádrž Palcmanská Maša, Dobšinská ľadová jaskyňa, rokliny Slovenského raja, patria medzi najkrajšie kúty Slovenska. Najkrajší výhľad je z Havranej skaly, pod ktorou vyviera neobvyklý „Občasný prameň“. Kompletne chránená flóra a fauna s tisíckami chránených živočíchov a rastlín, či ponuka celoročného ubytovania.
Neďaleko obce vedľa tunela sa nachádza Náučný chodník Stratenský kaňon. Ide o prvý náučný chodník pre hendikepovaných (vozičkárov). V časti Dobšinská Ľadová Jaskyňa je k dispozícii Náučný chodník Mokrade Hnilca a Náučný chodník k Dobšinskej ľadovej jaskyni.

Obecný úrad, 049 71 Stratená
Tel.: +421 58/7981 114
Fax: +421 58/7981 114
E-mail: erikaoravcova@zoznam.sk
www.stratena.net

Obec Dedinky vznikla roku 1933 zlúčením osád Štefanovce a Imrichovce. História týchto osád sa začala písať už v 14. storočí. Tvár obce sa do súčasnej podoby zmenila výstavbou vodného diela a nádrže v roku 1956. Nádrž je súčasťou hydroenergetického diela, ktoré jedinečne zapadlo do prekrásnej prírodnej scenérie. Obec tvoria dve časti Dedinky na východnom brehu nádrže a na západnom brehu Dobšinská Maša.
Obec leží v nadmorskej výške 800 m n. m., pod južnými svahmi vápencovej planiny Geravy. Dedinky sú významným centrom cestovného ruchu v južnej časti Národného parku Slovenský raj na letnú a zimnú rekreáciu.
Okolie ponúka pestré možnosti horských vychádzok a túr po príjemnom lesnom prostredí a nádherných roklinách. Dedinky sú veľmi dobrým východiskovým bodom viacerých turistických trás do Slovenského raja. Zriadený je náučný chodník z Dediniek cez Zejmarskú roklinu, Geravy, Stratenskú Pílu, späť na Dedinky, tiež Náučný chodník Dobšinská Maša. Obcou tiež prechádzajú cyklotrasy, nielen do Slovenského raja, ale aj inými smermi. Známa je napríklad Hnilecká cyklomagistrála, ktorá spája vodnú nádrž Dedinky s vodnou nádržou Ružín v dĺžke 70 km. Samotná nádrž je hotovým rajom pre rybárov a milovníkov vodných športov. Je to pstruhový lovný revír s množstvom viacerých druhov rýb. V prevádzke sú počas letných mesiacov požičovne člnov a vodných i cestných bicyklov. V zime je k dispozícii lyžiarsky vlek, ktorý je súčasťou SKI Mlynky-Dedinky.
Z historických pamiatok sa v obci nachádza rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie, postavený v roku 1785 na podnet františkánskeho pátra Severína Fedoroviča.

Obecný úrad, 049 73 Dedinky
Tel.: +421 58/7883 250-51
Fax: +421 58/7883 252
E-mail: ocu.dedinky@gmail.com
www.dedinky.eu

Prví osadníci dnešných Mlyniek prišli na toto územie už v 14. storočí. Pritiahli ich bohaté ložiská medi, železnej rudy a kobaltu. Začiatkom 19. storočia v Palcmanskej Maši podnikatelia Leopold a Samuel Palcmanovci postavili vysokú pec a hámre. Významná baňa bola na Bielych Vodách. Roku 1966 sa banské podnikanie v obci ukončilo. Dnes banícku históriu obce pripomína banícky symbol, ktorý je súčasťou erbu obce a obnovená banícka zvonička.
V obci sa nachádza Náučný chodník stopy baníckej slávy v Mlynkoch.
Sídelný útvar Mlynky tvoria miestne časti Palcmanská Maša, Biele Vody Prostredný Hámor, Havrania dolina, Mlynky, Rakovec, Sykavka.
Dnes má obec významné postavenie v oblasti cestovného ruchu, najmä z hľadiska zimných športov. Sú tu dve lyžiarske strediská Gugel a Biele Vody, ktoré sú súčasťou SKI Mlynky-Dedinky. Ďalej obec ponúka sústavu značených a upravovaných bežeckých lyžiarskych tratí (Areál bežeckého lyžovania Mlynky - Biele Vody).
Rozvoj turizmu v obci výrazne ovplyvňuje atraktívnosť južnej časti Národného parku Slovenský raj so Zejmarskou roklinou.

Obecný úrad, 053 76 Mlynky
Tel.: +421 53/4493 209
Fax: +421 58/4493 209
E-mail: obecmlynky@fz.sk
www.mlynky.sk

Obec Rejdová je národopisnou lokalitou celoslovenského významu. Je vyhlásená za oblasť sústredeného cestovného ruchu. Leží v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria, v údolí rieky Slaná.
O vzniku obce kolujú dve verzie. Prvá považuje Rejdovú za pôvodnú valaskú obec a hovorí sa, že  vznikla do polovice 15. storočia. Druhá verzia hovorí, že obec vznikla už v polovici 12. storočia a ležala 1 km pod dnešnou obcou v miestnej časti zvanej Rybník a nazývala sa Rybnica.
V obce prevažuje zástavba z 19. storočia a je charakteristická zrubovými domami, prevažne z drevených trámov omazaných hlinou. Staré strechy domov boli šindľové. Rejdová je typicky horskou dedinou, má dlhé priechodné dvory s hĺbkovou zástavbou domov. Koncom 19. storočia nastal prechod od drevených stavieb k tvrdému murivu.
Hlavnými zdrojmi obživy v minulosti bolo hlavne baníctvo, poľnohospodárstvo, pasenie dobytka a s tým súvisiace remeslá ako tkanie kobercov, výroba drevených šindľov, paličkovanej čipky, kožúškov, kapcov a vyšívanie. Mnoho obyvateľov obce sa snaží i v súčasnosti o zachovanie týchto remesiel.
V ústrednom zozname štátom chránených kultúrnych pamiatok je evidovaných 5 zrubových domov, 1 murovaný ľudový dom a evanjelický kostol zo 17. storočia s nádherným barokovým oltárom, kazateľnicou s bohatou výzdobou, krstiteľnicou a drevenou emporou. Tieto národné kultúrne pamiatky tvoria vyhlásenú pamiatkovú zónu. Kostol je možné navštíviť po ohlásení na Obecnom úrade.
Pre verejnosť je na námestí zriadené múzeum tradičnej ľudovej architektúry (modrá drevenica), ktorého návštevu je potrebné ohlásiť na Obecnom úrade.
Okolie Rejdovej poskytuje dobré podmienky pre letnú i zimnú turistiku s možnosťou zberu lesných plodov. Obec tvorí turistické východisko na Stolicu. Turistické a cykloturistické trasy, lyžiarske stredisko SKI Rejdová, ale aj pohostinnosť miestnych obyvateľov lákajú stovky návštevníkov. V obci sa nachádza Náučný chodník obce Rejdová.

Obecný úrad, 049 26 Rejdová
Tel.: +421 58/7883 240, 7940 270
Fax: +421 58/7940 270
E-mail: info@rejdova.sk
www.rejdova.sk

Obec Vyšná Slaná sa rozprestiera v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria v údolí rieky Slaná pod úpätím vrchu Radzim. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1362.
Obyvatelia sa zaoberali ťažbou striebra, medi a železnej rudy a spracovaním železnej rudy v hámroch a furmančením.
V obci sa nachádza evanjelický kostol neskorogotického štýlu postavený v roku 1506. V jeho interiéri si zaslúži pozornosť najmä renesančná svätyňa, barokový oltár a baroková kazateľnica. Zachovala sa aj kúria z roku 1700, ktorú postavil zemepán Sebök prestavaná v barokovom štýle so zachovalým zabudovaným erbom. Návšteva kostola je možná po ohlásení na Farskom úrade, tel.: +421 58/7940 146.
V roku 1769 sa tu narodil osvietenský básnik, filozof Michal Steigel a v rokoch 1928-1930 tu pôsobil ako učiteľ slovenský spisovateľ Fraňo Kráľ. Jeho pamätná izba sa nachádza na Obecnom úrade na poschodí.
V dedine sa uchovali bohaté folklórne zvyky a tradície.
Súčasná Vyšná Slaná poskytuje rekreantom a milovníkom športu prekrásnu prírodu pod Radzimom, z ktorého vrcholu je výhľad na Kráľovu hoľu a Vysoké Tatry. Pre milovníkov športu sú v zime k dispozícii dva lyžiarske vleky v rekreačnom stredisku Július a v lete kúpalisko. K dispozícii sú aj terény pre horskú cyklistiku a turistiku.

Obecný úrad, 049 26 Vyšná Slaná
Tel.: +421 58/7940 116   
E-mail: info@vysnaslana.sk    
www.vysnaslana.sk

Vlachovo je tvorené ako vidiecke sídlo poľnohospodárskeho zamerania. Prvá písomná zmienka o obci je zachovaná z roku 1427. Vznikla ako banícka osada s pomenovaním Lampertfalva, neskôr Alahpathaka.
Obec leží v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria v údolí rieky Slaná. Na severe susedí s Dobšinou a Vyšnou Slanou, na juhu s Gočovom. Najvyššie položeným vrchom je Stromíš, spod ktorého vyviera Kamenný potok.
K najvýznamnejším kultúrno-historickým pamiatkam patrí: Vysoká pec Huta Karol, ktorá stojí v časti Vlachovo – Maša pochádza z roku 1843 a je jednou zo zachovaných kultúrnych pamiatok v obci. V súčasnosti je bez využitia a jej vlastníkom je Slovenské technické múzeum v Košiciach. Evanjelický kostol, pôvodne románska stavba, niekoľkokrát prestavovaná. Stojí na vyšnom svahu a je obohnaný ochranným múrom so strieľňami. Z pôvodného gotického obdobia sa zachovala veža s lomeným kamenným gotickým portálom, ako aj obvodné múry lode s kamennými oknami. V interiéri sú zachované 3 pruské klenby z čias úprav kostola. Súčasťou kostola je malý zvon s dekórom pásovej ornamentiky zo 16. storočia. Návštevu kostola treba ohlásiť na Farskom úrade, tel.:  +421 58/7959 198, +421 918 828 319.
Jednou z historických dominánt obce je kaštieľ grófskeho rodu Andrássyovcov z 18. storočia. Prešiel viacnásobnou prestavbou. Po II. svetovej vojne v ňom boli kasárne delostrelcov, neskôr škola, pošta, knižnica. Dnes slúži ako kultúrny dom s malým Matičným múzeom. Okolo kaštieľa je park a pri rieke Slaná technická pamiatka „grófska ľadoveň“. K areálu kaštieľa patria aj štyri rybníky vo vlastníctve SRZ Rožňava. Návštevu múzea je možné absolvovať aj so sprievodcom. Je potrebné ohlásiť sa na Obecnom úrade.
V obci je k dispozícii Náučný chodník Zelenej školy Vlachovo.

Obecný úrad, 049 24 Vlachovo
Tel.: +421 58/7883 272
Fax: +421 58/7883 271
E-mail: obec@vlachovo.eu
www.vlachovo.eu

Obec Gočovo leží v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria, v doline rieky Slaná. Gočovo vzniklo ako pastierska osada asi v 14. storočí. Písomne sa prvýkrát spomína v roku 1427. Obyvateľstvo malo valaské výsady. V 16. storočí počas tureckých nájazdov sa vyľudnila. V 18. storočí bol v obci hámor.
Obyvatelia sa v minulosti zaoberali ovčiarstvom, chovom dobytka, ťažbou a spracovaním dreva, výrobou kolies, uhliarstvom a baníctvom.
Obec je známa ako rodisko akademika Jura Hronca – významného slovenského matematika, pedagóga, organizátora vysokého školstva a vedy na Slovensku, predsedu Matice slovenskej. Bol prvým rektorom Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. V jeho rodnom dome je zriadené múzeum, nachádza sa tam stála expozícia s jeho bustou od sochára J. Kostku. Na miestnom cintoríne má na hrobe pamätnú tabuľu, Akademik prof. Dr. Juraj Hrone, DrSc. Expozícia je prístupná po ohlásení na Obecnom úrade.
Centrum obce tvorí malé námestie s parkom a pomníkom padlých v SNP. Dominantou námestia je Evanjelický kostol a. v., postavený v roku 1781. Významnou časťou je drevený vyrezávaný barokový oltár z roku 1761. Na oltári sú plastiky Mojžiša a Árona spolu s dvomi anjelmi po bokoch, obraz Poslednej večere a reliéf Najsvätejšej Trojice. Zachovaná je aj medená baroková krstiteľnica a gotický kalich. 
V obci je pamätná tabuľa venovaná rodákovi Ivanovi Halátovi, prvému misionárovi evanjelickej cirkvi na Slovensku.

Obecný úrad, 049 24 Gočovo
Tel.: +421 58/7883 280
Fax: +421 58/7883 281
E-mail: obec@gocovo.sk
www.gocovo.sk

Prvé písomné údaje o obci sú z roku 1363, ale vznikla už skôr lebo je usadlosťou s vlastným názvom Sayow. Obec založili Ákošovci. V chotári sa nachádzalo niekoľko druhov rúd a prví obyvatelia sa zaoberali ich ťažením. Pôvodní obyvatelia – baníci boli nemeckého pôvodu. Slovanské povedomie nemeckého obyvateľstva zosilnelo po tureckom plienení a počas Rákoczyho povstania sa obyvateľstvo vymenilo. Pri zavádzaní urbariátov je už obyvateľstvo slovanské a zaoberalo sa poľnohospodárstvom, ale predovšetkým pracovalo v baniach a miestnych hámroch. V roku 1642 prešla obec do vlastníctva rodiny Andrássyovcov.
V 60. rokoch 19. storočia, keď v Gemeri, v doline Slanej nastalo značné oživenie železiarskej výroby najmä pričinením významného železiarskeho podnikateľa, Emanuela Andrássyho (prezývaného aj „železným grófom“), sa stala Nižná Slaná dejiskom nového železiarskeho podnikania. Prevádzkoval tu svoje slávne nižnoslanské železorudné bane Manó, Ignác, Gampel a ortuťovú baňu Svätá trojica. Tento podnikateľ postavil v roku 1867 na mieste zastaranej železiarne so slovenskou pecou a hámrami novú vysokú pec, ktorú nazvali „Etelka huta“. V roku 1868 založil banícku kolóniu. V roku 1900 celý banský majetok Andrássyovcov prešiel do vlastníctva Rimavsko-muránsko-šalgotariánskej železiarskej účastinnej spoločnosti.
Po skončení II. svetovej vojny prešli všetky veľké podniky pod národnú správu a 1. 1. 1946 vznikol národný podnik Železorudné bane so sídlom v Spišskej Novej Vsi. Závod v Nižnej Slanej bol od znárodnenia samostatným s nezmenenou teritoriálnou pôsobnosťou. Sedemdesiate roky 20. storočia patria v rozvoji Železorudných baní k najvýznamnejším.
V obci sa nachádza banícko-mineralogická expozícia v priestoroch bývalej obecnej školy, ktorá je prístupná na telefonickú objednávku (D. Vandrášik: +421 904 153 642).

Obecný úrad, 049 23 Nižná Slaná
Tel.: +421 58/7883 121
Fax: +421 58/7883 121
E-mail: obecnizna.slana@stonline.sk
www.niznaslana.sk

Prvý písomný doklad o obci je z roku 1466, ale podľa veku miestneho ranogotického kostola sa predpokladá, že vznikla na rozhraní 13. a 14. storočia. Povedľa Kobeliarova bola v 14. a 15. storočí malá obec Filipovo, ktorá zanikla v pol. 15. storočia.
Medzi obyvateľmi pulzoval čulejší život, svedčí o tom existencia dreveného kostola, postaveného okolo roku 1300-1310 v ranogotickom slohu. V kostole je zaujímavá klasicistická stĺpová architektúra, v strede obraz pokrstenia Krista. Má klasicistickú kazateľnicu a v kostole je ranobarokový kalich so štylizovanou révou a dve bohoslužobné konvice.
Obyvatelia sa zaoberali baníctvom, pastierstvom a chovom oviec. Pastviny získavali postupným vyklčovaním lesov.
V roku 1838 postihlo obec veľké nešťastie. Požiar, ktorý vznikol na nižnom konci dediny, zničil 37 domov, kostol, faru i školu.
V revolučných rokoch 1848-1849 obyvatelia ostali verní slovenskému povedomiu. V roku 1920 bolo schválené jej pomenovanie Kobeljarovo a od roku 1927 má súčasný názov Kobeliarovo.
V obci sa narodil Pavel Jozef Šafárik v roku 1795. Vďaka Matici slovenskej bola v roku 1922 na jeho rodnom  dome odhalená pamätná tabuľa. Nová expozícia sa vybudovala v pamiatkovo rekonštruovanom rodnom dome v rokoch 1978-1983. Literárna expozícia a celý objekt dostali pomenovanie „Pamätný dom P. J. Šafárika“, ktorý je možné navštíviť po ohlásení na Obecnom úrade, otváracie hodiny: pondelok až piatok od 08:00 do 15:00 hod.

Obecný úrad, 049 23 Kobeliarovo
Tel.: +421 58/7951 243
Fax: +421 58/7951 243
E-mail: obec@kobeliarovo.sk
www.kobeliarovo.sk

Obec Henckovce leží pod sedlom Filipka v doline rieky Slaná. Prvý písomný doklad o obci pochádza z roku 1470, keď vznikla osada Hermanháza známa aj ako Hencsko. Bola poddanskou dedinou Bebekovcov a neskôr Andrássyovcov.
V obci dominovalo baníctvo a pastierstvo, obyvatelia sa však zaoberali uhliarstvom, výrobou šindľov a povozníctvom. V polovici 19. storočia tu bola postavená vysoká pec na spracovanie železnej rudy.
V obci bol čulý kultúrny život a ešte do II. svetovej vojny boli významné henckovské kroje, ktoré boli vyrábané dedinským krajčírom. Pre obec bol významný aj hasičský spolok, ktorý sa aktívne spoločensky podieľal na živote v obci.
S obcou je späté meno gemerského zbojníka Michala. Vdovčika, ktorý bol popravený na Pališovom poli v roku 1833.
Najstaršou historickou pamiatkou je rímskokatolícky kostol Všetkých svätých. Postavený bol už v 13. storočí a upravovaný v 17. storočí a v roku 1900 po veľkom požiari
Potom je tu kostol evanjelickej cirkvi, ktorý dokončili koncom 18. storočia v klasicistickom stavebnom slohu. Vedľa neho je murovaná zvonica.
Na križovatke ciest smerom na Nižnú Slanú a Roštár je umiestnený pamätník padlým v II. svetovej vojne.

Obecný úrad, 049 23 Henckovce
Tel.: +421 58/7881 263-65
Fax: +421 58/7881 263
E-mail: ocuhenckovce@stonline.sk
www.henckovce.sk

Obec Gemerská Poloma leží na juhovýchode Slovenského Rudohoria pri sútoku Súľovského potoka a rieky Slaná.
Prvá písomná zmienka je z roku 1282. Je križovatkou ciest, z ktorých jedna vedie na severozápad cez Dobšinú do Popradu a Tatier a druhá na sever cez sedlo Súľová do Spišskej Novej Vsi.
S počtom obyvateľov viac ako 2000 a rozlohou katastra 5747 ha patrí medzi najväčšie obce okresu Rožňava a je významnou obcou regiónu.
Obec je bohatá svojou históriou, kultúrnymi a historickými pamiatkami a je obklopená malebnou prírodou. Vždy bola známa bohatým kultúrnym životom. Darí sa tu nielen rozvoju tradičných ľudových remesiel ako ľudové rezbárstvo, paličkovanie, šitie krojov, ale najmä snaha o zachovanie ľudových tradícií.
V obci je vybudovaný náučný chodník v trase od obecného úradu z Námestia SNP v smere do Spišskej Novej Vsi k pomníku SNP.
Najvýznamnejšou a súčasne najstaršou architektonickou pamiatkou je Zvonica v Malej Polome – pozostatok stredovekého kostola a kostol evanjelickej cirkvi. V interiéri kostola medzi najvzácnejšie prvky patria: neskorobaroková kazateľnica, klasicistický oltár, pseudoromantická štuková výzdoba fasády. Súčasťou areálu pri kostole je budova fary s pamätnou tabuľou štúrovského básnika a novinára Petra Kellnera – Hostinského, ktorý sa tu narodil.
Ďalšou dominantou je rímskokatolícky kostol z roku 1802, bývalý prícestný zájazdový hostinec s voziarňou, ktorý patrí k národným kultúrnym pamiatkam.
Obec je známa aj objavením veľkého ložiska mastenca európskeho významu a jeho ťažbou.

Obecný úrad, 049 23 Gemerská Poloma
Tel.: +421 58/7950 112, 7950 320
Fax: +421 58/7950 311
E-mail: obec@gemerskapoloma.sk
www.gemerskapoloma.sk

Betliar vznikol koncom 13. storočia ako banícka osada. Jeho zemepánmi boli štitnickí Bebekovci, od polovice 16. storočia Andrássyovci z Krásnej Hôrky.
Nachádza sa tu gotický kostolík sv. Alžbety zo 14. storočia. Prvá cirkevná škola bola zriadená v roku 1637. Počas niekoľkých storočí obec postihlo viacero pohrôm (cholera, plienenie Turkov a vojsk, mor, epidémia).
Hlavným zamestnaním Betliarčanov bolo baníctvo, boli tiež známymi remeselníkmi, vynikali v tkáčstve, murárstve a spracovaní dreva. Remeselníctvo v Betliari bolo vždy na pomerne vysokej úrovni, čo potvrdzuje aj cechová pečať a zástava s odznakom. Po valašskej kolonizácii sa začali zaoberať aj chovom oviec, kôz a spracovaním mlieka a vlny, poľnohospodárstvu sa venovali len okrajovo.
Rozmach ťažby a spracovania železných rúd v 18. a 19. storočí priniesol početné pracovné príležitosti v obci a tým aj jej prosperitu. V druhej polovici 19. storočia bola postavená železničná trať.
Vznik Československej republiky v roku 1918 podnietil rozvoj národného a kultúrno-spoločenského života v obci. Obyvatelia si založili Spolok divadelných ochotníkov, miestny odbor Matice slovenskej, sformoval sa oddiel Československých skautov. V období veľkej hospodárskej krízy sa mnoho Betliarčanov vysťahovalo do cudziny za prácou. Po rozpade ČSR a obsadení južných častí Slovenska maďarským vojskom v roku 1939 sa Betliar stal slovenskou pohraničnou obcou.
Súčasnosť obce charakterizuje čulý cestovný ruch. Obec má k dispozícii Náučný chodník obce Betliar. Najmä počas letných mesiacov navštívi Betliar a jeho pamiatky hlavne muzeálnu expozíciu kaštieľa, anglický park a Zvernicu Betliar množstvo domácich  i zahraničných turistov, vďaka čomu sa stáva známym v mnohých krajinách sveta.

Obecný úrad, 049 23 Betliar
Tel.: +421 58/7983 114, 7883 171
Fax: +421 58/7883 170
E-mail: obec.betliar@stonline.sk
www.betliar.ocu.sk